Blog

CHVÁLA SLABOSTI 

 

Takto pred piatimi rokmi mi umrel otec. Zo všetkých strán som vtedy počul: „Musíš byť silný“

 

Približne o rok neskôr som na facebooku vyslovil túto myšlienku:

´…mi tak napadlo čo by sa zmenilo keby namiesto vety „musíš byť silná/silný“, ktoré padajú na pohreboch a iných smutných udalostiach (a ľudia túto vetu myslia dobre, to je jasné, viem, že je za tým dobrý zámer)… ale čo by sa stalo, keby sa začalo hovoriť:
„Možeš si teraz v tejto ťažkej chvíli dovoliť byť slabý/slabá.. dovoľ si to naplno!“´

 

A toto bola vo fcb vlákne odpoveď mojej pražskej kamarátky a spolužiačky zo systemického výcviku Hanky. Odpoveď, ktorá mi subjektívne dáva odpoveď 🙂 na to všetko:

 

„Vím, co by se změnilo….smutek, který každý cítí a který v sobě v tuto chvíli má, by přirozeně přišel, dovolil by si „být“, byl by tak dlouho, jak by potřeboval „být“ a pak by přirozeně odešel. Nikam by se neusadil, nic by nezablokoval, byl by prožit a to je velmi zdravé …. dovolit si být slabý – to chce velkou sílu…“

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

O UTRPENÍ 

 

V ezoterických kruhoch často zaznieva predstava, že utrpenie môžeme opustiť.  Často sme vraj naučení trpieť, ale vôbec nemusíme. Je to iba čosi, čo sa môžeme znovu odučiť.

 

Duševné prežívanie je živá skúsenosť. Neexistuje univerzálna metóda, ktorá platí na každého. Môžem hovoriť len o svojej väčšinovej skúsenosti, keď pracujem s ľuďmi:

 

Prílišná snaha odpútať sa od utrpenia môže viesť skôr k „uleteniu“. Človek je vtedy na jednej strane schopný dobre vnímať podstatné záležitosti patriace, tak ako to nazýva Eckhart Tolle, k nekonceptuálnej inteligencii. Veci mimo čas a priestor. Veci večné, ktoré nás presahujú. Na druhej strane však spravidla o to viac naráža v dennej realite na odpor a nesúlad. Dostáva do života tak zvláštne, akoby až magicky, situácie, ktoré ho „napomínajú“, aby viac vnímal realitu.  Buď to človek časom uvidí alebo vytesní. Po vytesnení vzniká postupne ešte väčší rozpor medzi vnútorným prežívaním a vonkajším svetom. Nie je to však vždy nutné.

 

Skúsenosť mi hovorí, že takmer čokoľvek môžeme prerásť až vtedy, keď to – namiesto opúšťania – prijmeme! Prijať svoje utrpenie. Uctiť si ho a povedať mu ÁNO.

 

Všetko. A obzvlášť to vytesnené, chce žiť. A teda neopúšťať svoje utrpenie, ale skamarátiť sa s ním. To môže byť dobrou cestou ako si samo utrpenie môže povedať: „Dobre priateľ môj, ty ma neopúšťaš, ale ja pomaly od teba pôjdem preč. Už sa cítim naplnene. Ahoj.“

 

P.S.: Samozrejme, že nehovorím o opačnom extréme, keď sa niekto nevedome priam vyžíva vo svojom utrpení a má chuť sa v ňom čvachtať lebo mu v ňom je pohodlne. Je to zlé, ale pozná to, takže sa nemusí hýbať vpred a to je podstata duševnej lenivosti spomaľujúca to, čo Jung nazýva individuáciou. Ale o tom zase niekedy inokedy 🙂

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

KEDY V NÁROČNEJ SITUÁCII VYDRŽAŤ A KEDY JU RADŠEJ OPUSTIŤ A ÍSŤ ĎALEJ

 

Milan chcel tú prácu mimoriadne. Už asi od druhého ročníka na právnickej fakulte sníval o tom, že raz bude zamestnancom práve tejto prestížnej advokátskej firmy. Ešte aj ľudia, ktorí tam pracovali mu v reklamách na firmu pripadali sympatickí. Advokátska kancelária dávala v propagácii smerom navonok dôraz na svoje rodinné zázemie. Predstavoval si, že bude robiť vo fajn spoločnosti, kde to síce bude poriadna makačka, no večer po práci občas zájdu spoločne s kolegami na pivo a preberú všetko možné o práci aj o živote. Po štrnástich rokoch od skončenia školy sa k ním konečne dostal. Začal u nich pracovať. Splnil sa mu sen. Aká bola realita? Odborne ho to čo to naučilo, no ľudsky – najhoršia firma v akej kedy za celý svoj profesionálny život pracoval. Podrazy, animozita, kolega kolegovi vlkom… to všetko na dennom poriadku. Vždy tam chcel robiť a celé roky robil všetko preto, aby sa tam dostal, no už po pár mesiacoch začal napriek najlepšiemu platu aký dovtedy mal, premýšľať, že s tým sekne. Jednoducho sa to tam nedalo vydržať.

 

V životnej filozofii existujú na situácie tohto druhu v zásade dva prístupy.

 

PRVÝ PRÍSTUP:
Potrebu trpieť sme si iba osvojili. Naučili sme sa ju. Možno nám k tomu čiastočne pomohla aj naša pôvodne tradične kresťanská kultúra, v ktorej sa obetovanie a trpiteľstvo akosi nosilo (nosí). Stačí však preprogramovať vlastnú myseľ z konceptu Trpiteľa na koncept Slobodného človeka a zistíme, že v skutočnosti v mnohých situáciách trpieť nemusíme. Nie sme nikomu nič dlžní. Nenarodili sme sa preto, aby sme plnili niekoho očakávania. Keď v niečom alebo s niekym nie sme šťastní, môžeme to opustiť. Stačí si to sám sebe dovoliť (reč nie je o extréme, keď povedzme matka opustí dieťa, reč je napríklad o situácii, keď žena opustí muža, s ktorým nie je šťastná).

 

DRUHÝ PRÍSTUP:
Je dobré v náročnej situácii vydržať, pretože nás tá situácia niečo učí. Nie si spokojný v manželstve? Neprojektuj to na partnerku. Začni sám od seba. Možno zistíš, že keď zmeníš svoje vlastné vnímanie partnerky, problém akoby mávnutím čarovného prútika zmizne. Zistíš, že to do veľkej miery nebolo o tvojej partnerke, ale o tom ako ju vnímaš. Nie si spokojná v práci? Možno budeš nespokojná v akejkoľvek práci. Možno to nie je zlými podmienkami, ale nastavením tvojej mysle. Napríklad sa príliš sústredíš na nedostatky a v každej práci si až nezdravo všímaš skôr to negatívne. Čo ťa teda táto situácia chce naučiť? Chce ťa naučiť menej negativistickej percepcii na život.

 

Ktorý z dvoch prístupov je ten „dobrý“? Na to si musí každý odpovedať sám. Nielenže môže byť pre každého človeka vhodný iný prístup, ale aj u jedného a toho istého človeka môže byť vhodný raz jeden a inokedy zase druhý prístup (a niekedy aj tretí alebo štvrtý prístup… nechcem totiž aby to vyznelo, že tvrdím, že existujú iba tieto dva prístupy). Záleží od životnej situácie.

 

Ako teda zistiť, ktorý prístup je práve vhodný? Pomôcť môže dôvera vo vlastnú intuíciu. A tiež vnímanie signálov. Nemyslím tým prepnuté sledovanie situácií, keď si povedzme dieťa pani Jožky s tričkom s nápisom Orava odgrgne na pieskovisku a ja v tom uvidím presvedčivé znamenie z nebies o blížiacej sa ekologickej katastrofe na severe Slovenska 🙂 Myslím tým jemné vnímanie súvislostí. Platí pravidlo, čím jemnejšie vnímanie praktizujem a čím menej pritom tlačím na pílu (čím menej hľadám súvislosti nasilu), tým lepšie.

 

POZOR NA ŠIBALA!
V súvislosti s jemným vnímaním signálov a používaním intuície, ale pozor na „chlapíka“, ktorému jungiáni hovoria Šibal. Ide napríklad o situáciu, keď všetko prebieha naoko mimoriadne ľahko, no aj napriek dobrým úvodným signálom to napokon nedopadne dobre. Z mojej skúsenosti je Šibal tá dobrá, pozitívna situácia, kde všetko zapadá a všetko ide hladko ako má, no i tak tam niečo trochu nesedí, ale my to nechceme vidieť. Krásnym príkladom tohto archetypu je vábivá, klamlivá reklama, ktorej sme naleteli. Archetyp Šibala opisuje americký psychoterapeut David Richo takto:

„Šibal v medziľudských vzťahoch je muž, ktorý vás podviedol, žena, ktorá vám bola neverná, dravec či partner, ktorý vás využil, naničhodník, ktorý vás okradol… V každom prípade ide o osobu, vec či udalosť, ktorá vám prevrátila život hore nohami alebo vám ukázala, že ste celkom zraniteľný a nie ste taký borec za akého ste sa považovali… pekná tvárička môže byť Šibal, Šibal je alkohol, kokaín, romantické puto… tí všetci pohlcujú našu energiu, riadia naše rozhodnutia, zahrávajú sa s nami, takže sa dopúšťame omylov, majú na svedomí našu závislosť a správanie, keď sa prestávame ovládať. Priťahujú nás, lebo v nás vzbudzujú pocit, že nám môžu zaručiť trvalé šťastie či rast osobnej dôležitosti…“ Aký má pre človeka archetyp Šibala podľa Davida Richoa zmysel? „…predstavuje mýtické zosobnenie synchronicity. V nás všetkých sa prejavuje ako inštinkt stmelovať os ego – Bytostné Ja. To vyžaduje nechať ego trochu splasknúť. Šibal je archetyp takéhoto splasknutia… ukazuje nebojácne a nekompromisne všetku okázalosť a nafúkanosť, kedykoľvek ju prejavíme alebo jej podľahneme.“

 

POZOR EŠTE NA ČOSI
Možno tiež nie je zlé, nesnažiť sa prísť úplne na všetko. Jednou zo základných esencií tohto sveta totiž je, že je do istej miery nepoznateľný.

…………………………………………………………………………………………………………………………………….

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

13 ŽIVOTNÝCH SITUÁCIÍ, KTORÉ MOŽU NIESŤ HLBŠÍ VÝZNAM

 

Americký psychoterapeut David Richo opísal vo svojej knihe The Power of Coincidence viacero životných situácií, ktoré z jeho terapeutickej skúsenosti v sebe často nesú skrytý odkaz pre toho človeka, ktorému sa práve dejú. Samozrejme nič neplatí paušálne a ani so sto percentnou priamou úmerou v zmysle „Ak sa udeje toto“, určite to v našom živote “znamená toto“. To by bolo príliš lineárne a príliš zjednodušujúce. A životu sú, zdá sa mi, bližšie skôr tie „nelineárne“ dráhy. Tu je však 13 udalostí, ktoré – ak ich vnímame ako synchronicitu – môžu podľa Davida Richoa znamenať niečo konkrétne, keď:

 

 

  1. Keď niečo stratíte 

Možno vám chce vtedy život naznačiť, že je čas vzdať sa alebo niečo vypustiť.

 

 

  1. Keď dostanete príležitosť 

Môže to znamenať: Vytrvajte! Buďte vytrvalá/vytrvalý v tom čo robíte, v tom, do čoho ste sa pustili.

 

 

  1. Keď odhalíte poučnú skutočnosť 

Je čas spozornieť. Nenechajte sa odbiť.

 

 

  1. Zlyhanie v snahe získať informáciu 

Nie je nutné, aby ste to vedeli práve teraz a práve v tomto čase. Ešte nenastal správny čas na to, aby ste sa to už dozvedeli. Alebo to možno nepotrebujete vedieť vôbec.

 

 

  1. Niekto vás falošne obviní

Situácia naznačuje, že sa príliš a nasilu snažíte robiť dobrý dojem. Zbavte sa tejto potreby.

 

 

  1. Fyzické zlyhanie

Je to výstražná kontrolka, ktorá vám môže hovoriť: Venujte svojmu stresu pozornosť!

 

 

  1. Všetko sa jedno po druhom hatí

Ustúpte. Stiahnite sa do úzadia. 

 

 

  1. Keď zmeny prebiehajú hladko

Ste v správnom „jazdnom pruhu“. Ste tam, kde máte byť. Pokračujte v tom ďalej.

 

 

  1. Ťažkosti a prekážky

Možno je vhodná chvíľa vypustiť trochu vzduchu zo svojho ega. Uberte plyn.

 

 

  1. Stále tie isté staré ťažkosti

To je to, na čom musíte pracovať.

 

 

  1. Zrada

Niekto vás zradil? Odkaz je, zdá sa, jasný: Vložte svoju dôveru inam.

 

 

  1. Spomienky

Nebojte sa byť melancholický/melancholická. Oddajte sa zármutku.

 

 

  1. Príležitosti ku štedrosti

Nie je potrebné sa pripútavať a už vôbec nie je potrebné na niečom lipnúť.

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

CHVÁLA ZDRAVÉMU SEDLIACKEMU ROZUMU

 

Niekedy nám to myslí až tak, že to nemá logiku.

 

 

V Denníku N nedávno vyšiel rozhovor s odborníkom, špecialistom na svaly a chrbticu Richardom Smíšekom. Pán Smíšek sa v ňom vyjadril, že plávanie nie je zdravé. Zdraviu prospešnosť plávania je podľa neho mýtus, pretože v súvislosti s plávaním ide o neprirodzený pohyb. Nie som odborník na fyzickú záťaž tela, nemám preštudované vedecké publikácie, ktoré by ma z hľadiska vedy oprávňovali povedať ako to je. Použil som iba zdravý sedliacky rozum a povedal som si: „WTF? To bude nejaká hlúposť, nie?“ 😀

 

Pár dní na to vyšiel v tom istom denníku ďalší článok, v ktorom sa o plávaní vyjadrovali iní odborníci, ktorí v reakcii na rozhovor s pánom Smíšekom tvrdili opak. Fyzioterapeut Dávid Líška napríklad povedal: „Takto to dopadne, keď vyvracanie mýtov viac mýtov vytvorí, ako vyvráti.“

 

No veď vravím, stačí použiť zdravý sedliacky rozum 🙂

 

Rozum je fajn. Rozum je náš pomocník. Každá jednostrannosť však vedie k slepote. Aj jednostrannosť mysle. Občas myslíme aj tam, kde netreba. Kde namiesto prekombinovania myšlienok, názorov, vedeckých štúdií, rozborov a analýz, stačí použiť zdravý sedliacky rozum. Odporúčam. V jednoduchosti je krása.

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

8 NADČASOVÝCH MYŠLIENOK C. G. JUNGA, KTORÉ MAJÚ ČO POVEDAŤ AJ V DNEŠNEJ DOBE

 

Aj wikipédia Vám povie, že Carl Gustav Jung bol švajčiarsky lekár, psychiater a psychoterapeut, zakladateľ analytickej psychológie. Jeho prínos spočíva v pochopení ľudskej psychiky na pozadí sveta snov, umenia, mytológie, náboženstva a filozofie. Rád sa vo svojej knižnici vraciam k jeho dielam. Tu sú niektoré z jeho citátov, ktoré k Vám možno prehovoria:

 

 

Dve myšlienky o výchove:

„Ak existuje niečo, čo chcete zmeniť u svojho dieťaťa, zamyslite sa najskôr či to nie je niečo, čo by ste mali zmeniť na sebe.“

 

„Na prostredie človeka, najmä na deti, nepôsobí nič duševne silnejšie, než nežitý život rodičov“

 

 

O intuícii:

„Intuícia je funkcia, ktorou vidíte za roh, čo v skutočnosti nemôžete urobiť, ale ona to urobí za vás a vy jej dôverujete.“

 

 

O fanatizme:

„Fanatismus je vždy príznakom potlačenej pochybnosti.“

 

 

Dve myšlienky o hranici poznania:

„Čo sa týka najzákladnejších vecí, nič nevieme. Až keď si to priznáme, bude možný návrat do rovnováhy.“

 

„Príroda nerobí chyby. Správne a nesprávne sú ľudské kategórie. Prírodný proces je práve to, čo je a nič viac – nie je to nezmysel a nie je to nerozumné. Fakt je ten, že my nerozumieme.“

 

 

A na záver ešte dve myšlienky:

„Čomu odolávaš, to pretrváva.“

 

„Kto smeruje pozornosť von, sníva. Kto smeruje pozornosť do svojho vnútra, prebúdza sa.“

……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

OPÚŠŤAŤ EGO? RADŠEJ HO KULTIVOVAŤ

 

Sedím si na modrom obláčiku… opúšťam ego… a tak nejak… ma s tým opúšťaním ega začína opúšťať aj sám život a autentickosť mojej osoby. Všetkým radím, odporúčam a… voľajako… ehmmm rigidniem a namiesto plne ľudskej, spirituálnej bytosti, ktorou som chcel/chcela byť, stávam sa ezoterickou karikatúrou 😀

 

 

Ego je klam. Neidentifikuj sa so svojim egom. Nechaj ho v predsieni, opusti ho. Povedala pani Gitke ezoterická literatúra.

 

A tak pani Gitka zaťala zuby a keď jej namosúrená pokladníčka v potravinách nepríjemne nakladala za to, že si zabudla odvážiť banány a tri kaleráby, pani Gitka jej, pokúšajúc sa energeticky premeniť situáciu na pozitívnu, s úsmevom a všeobjímajúcim pochopením Budhu odpovedala: „Možno ste dnes mali len náročný deň a tak sa Vám nechce usmievať. Mám pre to pochopenie!“ V predstave pani Gitky sa predavačka následne spamätala a povedala jej, že dnes už toho má naozaj veľa a asi by si mala ísť na chvíľu oddýchnuť, veď napokon, v pracovnej zmluve má v prípade únavy aj možnosť využiť nárazový odpočinok na 15 minút. Aká bola ale realita? Predavačka zagánila i riekla: „No pannamária a čo ste jako vy? Nevlastná sestra toho oného… Dadajlámu či kerého? Ja tu robím už dvanástu hodynu a fakt jako nemám čas na tekéto oné… šak som príčetný, plnoletý, spósobilý na výkon, odvážim si banány, kareláby a ydem dalej… ne?“

 

Ego je klam. Neidentifikuj sa so svojim egom. Nechaj ho v predsieni, opusti ho. Povedala pani Gitke ezoterická literatúra.

 

Pani Gitka sa však namiesto poučiek radšej riadila intuíciou a sedliackym rozumom a tak nejak pochopila, že namiesto opúšťania ega – ktoré čím násilnejšie a čím viac predtým narýchlo chcela opustiť, sa o to viac a minimálne s dvojnásobnou silou vracalo späť v o to viac nečakanejších a nepríjemnejších situáciách – sa rozhodla radšej svoje ego počúvať, dať mu priestor a byť s ním za dobre. Nie v jeho predošlej ničivej, deštruktívnej sile. Ale v jeho novej, kultivovanejšej forme.

 

Ako dať priestor čomukoľvek v našom živote, čo sa prejavuje deštruktívne? Predstavme si v imaginácii – napríklad niekedy pred spánkom, v posteli, v tme, v tichu, nevyrušený – túto „deštruktívnu“ časť nás samých ako akúsi autonómnu osobu. Pozerajme sa jej v predstave do očí a s úctou a rešpektom k nej, nikam sa neponáhľajúc, ju poprosme, aby sa v našom živote naďalej prejavovala. V novej, o čosi kultivovanejšej forme. Možno nám v tej predstave sama odpovie čo by sa jej páčilo a kam by sa rada pohla, tak aby to bolo užitočné pre celok 🙂

…………………………………………………………………………………………………………………………………………..

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

EXISTUJÚ ČI NEEXISTUJÚ NÁHODY?

Americký psychiater českého pôvodu Stanislav Grof sa v jednej zo svojich kníh zmieňuje o pozoruhodných zhodách okolností. Ako píše, pravdepodobne najznámejším prípadom zhody okolností je zábavný príbeh o istom pánovi Deschampsovi a zvláštnom druhu slivkového pudingu, ktorý je podobný biskupskému chlebíku. Ako chlapec dostal Deschamps kúsok tejto vzácnej pochúťky od istého pána de Fontgibu. Ďalších desať rokov, až do návštevy Paríža, sa mu nenaskytla príležitosť znovu ju ochutnať. Uvidel ju na jedálnom lístku jednej parížskej reštaurácie a objednal si kúsok od čašníka. Ukázalo sa však, že posledný kúsok si už pred ním objednal samotný pán de Fontgibu. Náhodou bol v tej istej reštaurácii v tú istú dobu. O mnoho rokov neskôr pozvali pána Deschampsa na večierok, kde sa tento slivkový puding podával ako vzácnosť. Pochutnával si na ňom a poznamenal, že teraz tam chýba už len pán de Fontgibu. V tom sa otvorili dvere a vošiel starý pán. Vyzeral veľmi zmätene. Bol to pán de Fontgibu. Na večierok prišiel omylom, pretože mu miesto, kam mal v skutočnosti ísť, označili zlou adresou.

 

Možno nie takto humorne vyhrotene, no asi každý z nás už v živote zažil podobnú situáciu, ktorá sa nie veľmi dobre dá vysvetliť kauzálne, no subjektívne cítime, že pre nás akýsi hlbší význam má. Neracionalisticky zameraná psychológia takýmto situáciám hovorí synchronicita. Pojem, ktorý „spopularizoval“ švajčiarsky psychoanalytik C.G.Jung.

 

Ozaj a ako som sa dostal k C.G. Jungovi ja? V istom období ma začal fascinovať jungiánsky psychologický výklad snov. Chcel som si teda prečítať niečo od Junga. Prišiel som do kníhkupectva, kde ho mali, prehrabával som sa v jeho knihách, no nerozumel som im. Boli pre mňa filozoficky zložité. Zrazu ku mne prišiel istý pán, ktorého som nikdy predtým a ani nikdy potom už nevidel. Nemohol vedieť ako to mám s Jungom, no nejak to asi vytušil. Zastavil sa pri mne a povedal: „Vidím, že sa zaujímate o Junga. Ak vám môžem odporučiť, najskôr si prečítajte túto knihu (vložil mi ju do rúk) – Základy hlbinnej psychológie, štvrtý diel od Leonharda Schlegela a na jej základe potom už pochopíte Jungove texty.“ Knihu, ktorú mi ten pán dal do rúk, som si kúpil a naozaj som vďaka nej, po jej prečítaní, začal rozumieť Jungovým textom, do ktorých som sa neskôr pustil. Tá kniha mala hnedý obal a dodnes ju mám vo svojej pracovni. Noc predtým, ako mi túto knihu dal spomínaný pán v kníhkupectve do rúk, sa mi snívalo o akejsi hnedej knihe, v ktorej nájdem pravdu 🙂

Máte záujem?

Vaše meno

Váš email

O čo máte zaujem?

Vaša správa